top of page

Prechod k alternatívam plastov prináša nové výzvy aj v kozmetickom priemysle

V nasledujúcom článku vám bližšie predstavíme, aké výzvy sa inovátorom z Lifbee podarilo identifikovať.


Účastníci Lifbee Academy v rámci prieskumu zameraného na tématiku “Biodegradovateľných produktov osobnej starostlivosti a kozmetiky” prišli na dve zásadné veci:

  • Ľudia sú ochotní začať používať produkty, ktoré sú vyrobené alebo majú obal z biodegradovateľných/kompostovateľných materiálov a sú do určitej miery ochotní si za to aj priplatiť.

  • Väčšina spotrebiteľov nepozná rozdiel medzi biodegradovateľným a kompostovateľným materiálom a nevie, ako odpad tohto druhu likvidovať.


Týka sa to nás a pravdepodobne sa to týka aj vás. Bioplasty a bio-based alternatívy sú budúcnosť a prinášajú víziu udržateľnejšej spoločnosti, ale zároveň nie je to s nimi až také jednoduché ako s bežnými plastami, na ktoré sme zvyknutí. Ide o kategóriu materiálov, ktoré pochádzajú z biomasy získavanej zo živej prírody, alebo sú biodegradovateľné, prípadne kompostovateľné. Poďme sa spoločne pozrieť na čo prišli účastníci Lifbee Academy počas tohtoročnej Letnej výzvy.


Priemerný Európan ročne vyprodukuje 180 kg odpadu z obalových materiálov a predpokladá sa, že ak sa nič nezmení, tak do roku 2030 by toto množstvo mohlo narásť až na niečo vyše 214 kg. Keďže strategickou víziou Európskej komisie je dosiahnuť klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050, s riešeniami na túto výzvu sa už dnes stretávame v podobe rôznych bio-based alternatív obalových materiálov konvenčných plastov.


Hľadať riešenia, ktoré majú pozitívny dopad na životné prostredie a environmentálnu udržateľnosť je jedna z tematík, ktorej sa venujeme aj v Lifbee Academy. Preto sme v spolupráci s organizáciou zodpovednosti výrobcov ENVI-PAK vytvorili priestor na preskúmanie tejto problematiky počas Letnej výzvy.



Príhovor za Katarínu Kretter zo spoločnosti ENVI-PAK k účastníkom Letnej výzvy počas víkendového sústredenia.


Letná výzva je 3-týždňový letný projekt Lifbee Academy s cieľom priblížiť účastníkom tému prieskumu trhu a trendov v cirkulárnej ekonomike skrze praktickú skúsenosť a prácu v tíme. Tento rok témou bol prieskum trhu alternatív k jednorazovým plastovým obalovým materiálom a ich spracovania po použití na strane výrobcu, ale aj používateľa.


Štyria účastníci Lifbee Academy: medička Soňa Hudecová, biológ Tomáš Dučai, validačná špecialistka Denisa Forraiová a biochemik Martin Naňo zhromaždili informácie o aktuálnom stave a trendoch v oblasti alternatívnych plastov pre produkty osobnej starostlivosti a kozmetiku v podrobnom 17-stranovom dokumente. Či už ste výrobca, reťazec, alebo spotrebiteľ vďaka dokumentu viete získať základný prehľad o problematike alternatív plastov v kozmetickom priemysel.



Tu nájdete celý open-source prieskum v stiahnuteľnej podobe:



My sme pre vás z prieskumu vybrali tieto highlights:


Najvhodnejšie biodegradovateľné materiály pre obaly na kozmetiku


Najpopulárnejším materiálom na výrobu obalov na kozmetiku, ako fľaštičky, tégliky, sáčky, ale aj na produkty osobnej starostlivosti ako kefky na zuby, hrebene či hygienické vložky, je kyselina polymliečna (PLA). Ide o biodegradovateľný polyester vyrábaný z obnoviteľnej biomasy využitím bakteriálnej fermentácie surovín, ako kukuričný škrob alebo cukrová trstina.4 Ďalším skvelým materiálom je bambus. Dajú sa z neho vyrobiť nielen tvrdé obaly, ale jeho vlákna možno použiť napríklad na výrobu hygienických vložiek, tampónov, či vlhčených utierok. Azda najzaujímavejšími materiálmi na výrobu hygienických a kozmetických potrieb, ktoré naši účastníci našli, sú banánové vlákna a celulóza z vodného hyacintu.


Naši účastníci vypracovali prehľad o biodegradovateľných materiáloch. Kategorizácia týchto materiálov, výrobkov z nich a spôsoby ich spracovania je uvedená v Tabuľke 1. Biodegradovateľné materiály zároveň kategorizovali do farebného semafora na základe nasledujúcich kritérií z hľadiska brania ohľadu na životné prostredie: biodegradovateľnosť, obnoviteľnosť zdrojov, uhlíková stopa, účinnosť vodných zdrojov, efektívnosť zdrojov. Zelenou farbou sú označené najvhodnejšie alternatívy plastov a červenou najmenej vhodné. Podrobnejší opis jednotlivých materiálov je možné nájsť v dokumente na stiahnutie.



TABUĽKA 1: Kategorizácia biodegradovateľných materiálov, výrobkov z nich a spôsoby ich spracovania. PLA – kyselina mliečna, PHA – polyhydroxyalkanoáty, PBS - polybutylén sukcinát, PBAT - polybutylén adipát tereftalát, K – kompostovateľný materiál, PK – priemyselne kompostovateľný materiál. Zelenou farbou sú označené najvhodnejšie alternatívy plastov a červenou najmenej vhodné z hľadiska brania ohľadu na životné prostredie.


Problém so spracovaním biodegradovateľných plastov na Slovensku


Bio-based plasty majú oproti konvenčným plastom jedinečnú výhodu v tom, že znižujú závislosť od fosílnych zdrojov a znižujú emisie skleníkových plynov.5 Bolo by teda ideálne pre našu klímu, keby sa plastové výrobky vyrábali hlavne z alternatívnych surovín a nie z ropy. Ich spracovanie a likvidácia je však v súčasnosti veľký problém. Biodegradovateľné výrobky nepatria do zberných kontajnerov na plasty, pretože sa nespracovávajú rovnakým spôsobom ako bežné plasty. Tým pádom môže dôjsť ku kontaminácii už odseparovaného odpadu. V prírode sa zasa veľmi dlho rozkladajú a nepatria ani do nádob na bioodpad. Bioodpad je však cenná surovina, za ktorú sú zahraničné spoločnosti ochotné dodávateľovi platiť, preto je dôležité, aby ostával na našom území.


V súčasnosti je spracovanie biodegradovateľných plastov veľmi náročné, a podľa prieskumu, ktorý urobili naši účastníci, na Slovensku nemožné. Takéto plasty u nás končia v spaľovniach, alebo na skládkach.


Kompostovateľné plasty zasa narážajú na problém, že napriek tomu, že môžu byť umiestnené do kontajnera na bioodpad, kompostárne na Slovensku ich odmietajú akceptovať k spracovaniu. Potom sú tu bioplynové stanice, ktoré vedia zhodnotiť bioodpad energeticky aj materiálovo. Dokážu vyprodukovať nielen organické hnojivo, ale aj elektrinu, teplo a predchádzajú úniku metánu do ovzdušia. Slovenská bioplynová asociácia však upozornila našich účastníkov, že nie je vhodné dávať kompostovateľné alernatívy k bioodpadu, ktorý ide do bioplyniek, pretože majú iný čas rozpadu než obyčajný bioodpad, a dôsledkom môže byť nerozložený obal, ktorý sa dostane na polia, alebo spôsobí prípadné technické poruchy.


Dostupnosť bio-based materiálov nezodpovedá ochote používať alternatívy plastových obalov na kozmetiku


Účastníci urobili malý prieskum aj medzi populáciou a dozvedeli sa, že je ochota medzi opýtanými ľuďmi začať používať produkty v obaloch z biodegradovateľných alebo kompostovateľných materiálov. Hlavnou motiváciou je ochrana životného prostredia a zlepšenie dopadu klimatickej krízy. Väčšina opýtaných by uprednostnila znovu naplniteľné obaly pred kompostovateľnými. Prekážkou však je ich nedostupnosť. Ukázalo sa aj, že väčšina spotrebiteľov nepozná rozdiel medzi biodegradovateľným a kompostovateľným materiálom a nevie, ako odpad tohto druhu likvidovať. Na druhej strane ale, väčšina opýtaných by kompostovala, ak by mali prístup ku kompostovacím zariadeniam a mali by viac informácií o problematike.



Príklad inovatívneho bio-based obalu Paboco.


Príklady dobrej praxe narábania s bioodpadom zo zahraničia


Holandsko je považované za najlepšiu krajinu Európskej Únie v oblasti kompostovania. Majú dobre rozvinutý podporný systém kompostovania, ktorý motivuje občanov ku kompostovaniu svojho odpadu. Príkladom je komunitné kompostovanie, dotácie a stimuly, ale aj prístup obehového hospodárstva. Tieto stratégie umožňujú jednak posilňovať zmysel pre komunitnú angažovanosť a environmentálnu zodpovednosť, a jednak znižovať potrebu chemického hnojenia, vďaka návratu živín do pôdy.


Ďalšou krajinou s popredným systémom odpadového hospodárstva je Južná Kórea, ktorá svoj záväzok k environmentálnej udržateľnosti a znižovaniu množstva odpadu rieši zaujímavými prístupmi. Napríklad systém „plať-koľko-vyhodíš“ (PAYT - Pay-As-You-Throw) občanov motivuje k znižovaniu množstva odpadu, ktorý vyprodukujú, lebo zaplatia len za to, čo vyhodia. Na druhej strane v krajine je povinné separovanie potravinového odpadu a prísne pokuty za nedodržiavanie predpisov o separovaní.


Na záver poďakovanie


Ďakujeme za podporu partnerskej spoločnosti ENVI-PAK, ktorá pripravila v spolupráci s Lifbee Academy zadanie pre účastníkov a zabezpečila odborný mentoring, ktorý autorom pomohol v procese tvorby prieskumu.




REFERENCIE

4 Wu Y, Gao X, Wu J, Zhou T, Nguyen TT, Wang Y. Biodegradable Polylactic Acid and Its Composites: Characteristics, Processing, and Sustainable Applications in Sports. Polymers. 2023; 15(14):3096. https://doi.org/10.3390/polym15143096


Comments


bottom of page