Meranie uhlíkovej stopy, komerčné produkty z kávovej usadeniny a použitých olejov. Čo vzniklo zo spolupráce Lifbee Academy s STU a InQb

Slovenská technická univerzita a jej univerzitný inkubátor InQb zadali tento rok účastníkom Lifbee Academy tri témy, ktoré ležia na hranici medzi akademickým výskumom a trhom.

Čo je Letný Hackathon

Letný Hackathon je súčasťou vzdelávacieho programu Lifbee Academy, kedy počas 10 dní vrátane dvoch spoločných sobôt v centrále VÚB banky, tímy pracujú na reálnych zadaniach od partnerských organizácií. Medzi sobotami tímy pracujú online, každý tím má nárok na koncepčný a odborný mentoring.

Nie je to súťaž o najlepší nápad, ale proces učenia sa. Účastníci prechádzajú celým cyklom - od pochopenia problému cez analýzu a rozhodovanie až po výstup, ktorý odprezentujú zadávateľom.

Tento rok sa do Hackathonu zapojilo 5 organizácií/inštitúcií so svojimi zadaniami. Jednou z nich bola Slovenská technická univerzita.

Slovenská technická univerzita dala k dispozícii dáta od svojich dvoch vedeckých tímov a nechala tímy pozrieť sa na možné praktické komerčné aplikácie týchto technológií.

Okrem toho vzniklo z osobnej skúsenosti zamestnanca STU a z diskusií v rámci konzorcia EULiST aj tretie zadanie o redizajne plánovania služobných ciest v kontexte merania ich uhlíkovej stopy.

Do spolupráce sa zapojilo InQb, univerzitný technologický inkubátor STU. Ako najstarší univerzitný inkubátor na Slovensku robia presne to, čomu veríme v Lifbee - pomáhajú premeniť technologický nápad na projekt, ktorý obstojí mimo laboratória.

Vývojové tímy podporila spoločnosť Qikbuild, ktorá zafinancovala prístup k vibe coding nástrojom a mentorovala tímy pracujúce na klikateľných prototypoch (vrátane tímu, ktorý riešil prvé zo zadaní STU).

1. Cosmo: uhlíková stopa služobnej cesty, ktorá sa počíta pred cestou, nie po nej

Tím: Jakub Kmeť, Alex Haščík, Simona Hromníková

Mentoring: Ing. arch. Peter Morgenstein, PhD., Qikbuild (Ivana Zemanovičová, Valerián Lukáčko)

Naplánovať jednu služobnú cestu znamená prejsť desiatky internetových záložiek a systémov - cestovné spojenia, ubytovanie, schvaľovanie - a potom to isté ešte raz ručne prepísať do cestovného príkazu v úplne inom systéme. Emisie sa pritom neevidujú takmer nikde. 

Tím postavil funkčný prototyp nástroja, ktorý tieto tri vrstvy problému rieši naraz. Zamestnanec zadá presnú adresu, dátum a čas odchodu a dostane tri door-to-door varianty (auto, vlak s MHD, lietadlo) a k nim tri rovnocenné karty - cena, čas, emisie.

Žiadna z nich nie je zvýraznená ako tá správna. Trasy sú živé z Google Maps vrátane vplyvu času odchodu (napr. Bratislava → Košice o 15:00 je o šestnásť minút kratšia než o 7:30), lety a ceny sú aktuálne, hotely sa hľadajú v okolí cieľa a vybraný hotel prepočíta trasu na svoju konkrétnu adresu.

Emisie sa počítajú po jednotlivých úsekoch a sčítavajú, nie je to jeden zjednodušený koeficient. Tím pracoval s všeobecne uznávanými emisnými metodikami, ktoré konzultoval aj so zadávateľom. 

Výsledok plánovania služobnej cesty ide jedným klikom do dvanásťsekciového cestovného príkazu, predvyplneného a označeného tak, aby bolo vidieť, čo doplnil systém a čo ešte musí človek.

Zaujímavý je aj spôsob, akým tím postavil argumentáciu. Verejná vysoká škola nespadá pod povinné reportovanie emisií (posledná regulácia navyše rozsah povinnosti ešte zúžila). Tím preto pre STU nestaval na hrozbe pokuty, ale na troch dôvodoch, ktoré platia bez ohľadu na reguláciu: úspora administratívy, pripravenosť na grantové a partnerské požiadavky a reputácia.

Trh počítali zdola - približne 90 vysokých škôl v SR a ČR, z toho okolo 51 verejných a štátnych a 250 až 310 firiem, ktoré budú po novom čoskoro povinne reportovať ESG.

Použité zdroje: §20c zákona č. 431/2002 Z. z.

2. Grofee: ako teplota topenia rozhodla o tom, čo sa z kávovej usadeniny oplatí vyrábať

Tím: Lenka Plevová, Rastislav Nemec, Viktor Morovič, Nikola Klištincová

Mentoring: Ing. Filip Korec, Ing. Ľuboš Bača PhD.

Vedecký tím FCHPT STU vyvinul kompozit na báze kyseliny polymliečnej (PLA) s obsahom kávovej usadeniny, spracovateľný bežnou FDM 3D tlačou. Otázka znela, čo sa z neho oplatí vyrábať?

Tím začal tým, že zadanie zúžil. Zvyškový olej v usadenine pôsobí ako plastifikátor a nevydrží akúkoľvek teplotu. Automobilový priemysel, vonkajšie použitie alebo stavebníctvo tak vypadli z úvah hneď na začiatku. Ostala izbová teplota.

Odporúčanie tímu: personalizované pamätné urny pre domáce zvieratá, predávané cez zvieracie krematóriá. Trh je dnes rozdelený na dva póly - základná plastová urna, ktorú krematórium pribalí zadarmo a remeselná keramika či drevo za 40–90 €. Chýba produkt, ktorý je dizajnový, personalizovaný a materiálovo udržateľný. 3D tlač pritom umožňuje, aby mal každý kus iný rozmer, tvar aj meno pomerne jednoducho.

Tím prišiel s rôznymi cenami podľa veľkosti, s hrubou maržou 61 až 65 %, nulovým bodom na úrovni 36 900 € ročných tržieb a návratnosťou počiatočnej investície 17 100 € v druhom roku.

Trh SK a ČR odhadol na 27,7 mil. € celkovo, z toho 2,18 mil. € dostupných a 132 000 € realisticky dosiahnuteľných v treťom roku. Percentá, na ktorých tieto odhady stoja, sám označil za najzraniteľnejšie predpoklady, ktoré treba overiť priamo v krematóriách.

Dve zistenia stoja za osobitnú zmienku:

Slovo „biorozložiteľný" je regulačné riziko. PLA je biodegradovateľná v priemyselnej kompostárni, no v domácom komposte ani v pôde sa reálne nerozloží. Od 27. septembra 2026 platí smernica EÚ, ktorá za nedoložené environmentálne tvrdenia stanovuje pokuty až do 4 % obratu. Tím preto odporučil komunikovať produkt ako priemyselne kompostovateľnú matricu z obnoviteľných zdrojov a časom doložiť tvrdenie akreditovaným testom.

Suroviny je nadbytok, nie nedostatok. Celoročnú výrobu pri plánovanom objeme pokryje 42 dní jedinej kaviarne. Budovať sieť s inteligentnými košmi by v tejto fáze znamenalo investíciu do infraštruktúry, ktorú niet čím naplniť. Bottleneck nie je surovina ani výrobná kapacita - pri objemoch tretieho roka by stačilo 15 % kapacity parku 3D tlačiarní, ku ktorému mal tím prístup cez partnerskú firmu. Jediná neznáma je dopyt.

Vedeniu univerzity tím odporučil ponechať duševné vlastníctvo na STU a udeliť exkluzívnu licenciu spin-off firme za poplatok z obratu. A jednu vec neodporučil vôbec: predávať filament ako komoditu. Materiál tvorí len asi 23 % výrobných nákladov urny = hodnota je v hotovom výrobku.

Použité zdroje: 

Green Claims Directive, EN 13432, Smernica EmpCo 2024/825, použité dáta o kávovom priemysle

3. MYDOL: použitý olej ako marketingový nástroj, nie odpad

Tím: Alena Kaliukanova, Veronika Kováčová, Júlia Vallušová, Ján Sebastian Záhorák

Mentoring: Ing. Zuzana Silná, PhD., Ing. Michal Horňáček, PhD.

Použité kuchynské oleje sa dnes z 80 % používajú na výrobu biodiesla, zadanie znelo nájsť pre ne vysokohodnotnejšie využitie. Tím sa vydal cestou, ktorá je technologicky najjednoduchšia, ale obchodne najprepracovanejšia.

Hotely a reštaurácie sú zo zákona povinné odovzdať použitý olej autorizovanému zberateľovi. MYDOL namiesto toho ponúka vytvoriť z odpadu brandované, cirkulárne ekologické mydlo vyrobené z odpadu ich vlastných kuchýň (malé hotelové mydlo pritom stojí vo veľkoodbere do 0,20 € za kus).

Trh vegan a eko HORECA segmentu na Slovensku tím odhadol na 768 000 € ročne, dosiahnuteľnú časť na 268 800 € a realistický podiel v prvých troch rokoch na 13 400 €.

Predaj a distribúcia by bežali na dvoch úrovniach: 1. B2B (hotel/reštaurácia dodá materiál (UCO) a dostane späť brandované mydlo, ktoré vie používať (napríklad rozmiestnením do kúpelní svojich izieb a marketingovo pozicionovať ako zero waste)  2. B2C alebo B2B2C predaj (zvyšná produkcia cez vlastný e-shop a distribúciu do bioobchodov a drogérií pod značkou „made from waste“).

Tím navrhol aj konkrétny chemický postup saponifikácie pre výrobu produktov z týchto olejov a paralelne rozbehol vlastný dotazníkový prieskum medzi 42 eco-hotelmi a 37 bio a vegan reštauráciami na Slovensku.

Použité zdroje: Global Used Cooking Oil (UCO) Market Size, Industry Share, Growth Trends & Forecast, UCO Supply Outlook

Ďakujeme Slovenskej technickej univerzite, Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU a Univerzitnému technologickému inkubátoru InQb za zadania, dáta aj za čas, ktorý venovali mentoringu a spätnej väzbe. Ďakujeme aj spoločnosti Qikbuild za podporu tímu pri vývoji prototypu aplikácie pre služobné cesty. Ďakujeme VÚB banke, ktorá ako náš strategický partner pre ESG umožnila realizovať tohtoročný Hackathon vo svojich priestoroch.