Triedenie odpadu, farmári bez odbytu a potravinová pomoc. Tri zadania od VÚB banky
VÚB banka ako náš strategický partner pre ESG priniesla do tohtoročného Letného Lifbee Hackathonu tri témy a dôležité organizácie. Otvorila priestor svojim partnerom z neziskového sektora a samosprávy, aby mohli formulovať problémy, ktoré potrebujú vyriešiť.
Čo je Letný Hackathon
Letný Hackathon je súčasťou vzdelávacieho programu Lifbee Academy, kedy počas 10 dní vrátane dvoch spoločných sobôt v centrále VÚB banky, tímy pracujú na reálnych zadaniach od partnerských organizácií. Medzi sobotami tímy pracujú online, každý tím má nárok na koncepčný a odborný mentoring.
Nie je to súťaž o najlepší nápad, ale proces učenia sa. Účastníci prechádzajú celým cyklom - od pochopenia problému cez analýzu a rozhodovanie až po výstup, ktorý odprezentujú zadávateľom.
Na tohtoročnom Hackathone VÚB banka priniesla témy svojich partnerov, ochranárskeho združenia BROZ a Platformy potravinovej pomoci Slovensko, a k tomu zadanie o odpadovom hospodárstve slovenských obcí.
Vývojový tím pracujúci na klikateľnom prototype podporila aj spoločnosť Qikbuild, ktorá zafinancovala prístup k vibe coding nástrojom a poskytla mentoring.
Ako motivovať ľudí triediť: dve obce, dva rôzne problémy
Zadanie o motivačných schémach v odpadovom hospodárstve si vybrali dva tímy, jeden sa rozhodol venovať triedeniu pre Trenčianske Teplice a druhý pre Myjavu.
Trenčianske Teplice: mesto, kde sa časť „obyvateľov" strieda každý týždeň
Tím: Stela Tvrdá, Ľubica Janigová, Filip Dubeň
Mentoring: Katarína Kretter
Trenčianske Teplice majú 3 925 obyvateľov, mieru vytriedenia 41,53 % a ročné náklady na odpadové hospodárstvo 314 635 €. Miera triedenia pritom tri roky po sebe stagnuje okolo 40%, pod národným cieľom 60%.
Tím ale našiel v dátach niečo, čo bežná analýza obce prehliada. Trenčianske Teplice sú kúpeľné mesto, ktoré ročne navštívi vyše 61 tisíc turistov. Kúpele majú viac než tisíc lôžok a približne 15% hostí slovenských kúpeľov tvoria cudzinci. Významná časť ľudí, ktorí v meste produkujú odpad, teda k miestnemu systému triedenia nemá žiadny vzťah a nikdy mať nebude, o týždeň je tam niekto iný.
Na túto skupinu klasické ekonomické nástroje nefungujú. Zľava na poplatku turistu nemotivuje, tím preto postavil schému na behaviorálnych a orientačných opatreniach - šesť navzájom prepojených prvkov namiesto jedného veľkého riešenia:
jednotný maskot - žaba, podľa miestneho kúpaliska Zelená žaba, ku ktorému majú obyvatelia vzťah; na kontajneroch, tabuliach aj na sociálnych sieťach
eko-chodník - farebné značky na chodníkoch navigujúce k najbližšiemu triediacemu košu; odstraňuje hlavnú bariéru triedenia mimo domova, ktorou nie je nechuť, ale nevedomosť, kde kôš je
dvojjazyčné informačné tabule pri stojiskách, zamerané na najčastejšie chybne triedené položky
letáky s QR kódom v hoteloch a kúpeľných zariadeniach - mapa stanovíšť, ekologický kvíz a zľavový kupón u miestneho partnera
QR nahlasovanie preplnených košov
strategické rozmiestnenie košov naviazané na už schválený projekt mesta
Celková investícia do prvých piatich opatrení sa pohybuje pod 8 000 €, pričom šieste je plne kryté z existujúceho projektu Programu Slovensko, ktorý mestu schválili v októbri 2025 na zavedenie množstvového zberu s RFID evidenciou.
Ekonomický argument tím doviedol až na koniec: ak sa mesto dostane z pásma 40–50 % vytriedenia do pásma 50–60 %, poplatok za uloženie odpadu na skládku klesne z 18 € na 15 € za tonu. Pri súčasných objemoch (cca 1 100 ton zmesového komunálneho a objemného odpadu) to znamená úsporu viac ako 5 000 € ročne, teda schéma sa zaplatí sama.
Myjava: mesto, ktoré triedi nadpriemerne a zasekne sa tesne pod hranicou
Tím: Emília Sopková, Amália Perfecká, Katarína Badžanová a Alexandra Juhásová
Mentoring: Katarína Kretter
Myjava má opačný problém než Trenčianske Teplice. S mierou triedenia 57,55 % patrí medzi nadpriemerné slovenské samosprávy (slovenský priemer bol 50,3 %). Lenže krivka stagnuje tesne pod hranicou 60 %, ktorej prekročenie by znížilo poplatok za skládkovanie z 15 € na 11 € za tonu. Pri objeme zmesového odpadu na úrovni 1,9 tisíc ton je rozdiel medzi „dobre" a „lepšie" cca 9 000 € ročne. Na jeho dosiahnutie treba odkloniť ešte približne 245 ton zmesového odpadu.
Tím si urobil vlastný maličký dotazníkový prieskum medzi obyvateľmi. Pochopili, že ľudia triediť chcú, ale najčastejšie uvádzanou bariérou boli plné kontajnery kvôli nízkej frekvencii vývozov. Respondenti by zároveň boli ochotní používať QR kód alebo aplikáciu na evidenciu triedenia.
Na to nadviazali tri návrhy s vyčíslenými nákladmi aj očakávaným efektom: program na školách (+0,5 %), séria komunitných podujatí typu swap a burza (+1,3 %) a QR evidencia triedenia s možnosťou férového odmeňovania domácností (+1 %). Spolu približne 13 000 € a kumulatívne práve tie tri percentuálne body, ktoré Myjavu dostanú cez hranicu.
Krajina živá: ako dostať farmára k zákazníkovi bez toho, aby sa z neho stal marketér
Tím: Sofiia Koval, Natália Kňažeková, Olha Khymych, Eva Korenačková
Mentoring: Katarína Klimová z BROZ, Ivana Zemanovičová a Valerián Lukáčko z Qikbuild
Program Krajina živá oceňuje a sieťuje farmárov, ktorí hospodária s ohľadom na krajinu a biodiverzitu. Títo farmári majú kvalitnú produkciu a zároveň nemajú čas, kapacitu a často ani digitálne zručnosti robiť si profesionálny marketing.
Tím preto rozdelil riešenie na dve úrovne podľa toho, kto ho reálne bude prevádzkovať.
Na úrovni organizácie navrhol prepracovanie mapy na webe krajinaziva.sk. Pribudla kategória Typ farmy (slow-food, certifikácia, otvorenosť návštevám, ochota prijímať dobrovoľníkov), rozšírila sa kategória Produkty a pribudla úplne nová kategória AKTIVITY (samozber, večera u farmára, sadenie stromov, adopcia zvieraťa alebo stromu, farmársky trh). Tým sa mení logika platformy. Nepredáva sa len mrkva, predáva sa dôvod prísť.
Každý farmár môže navyše uviesť odkaz na svoj profil na Zľavomate alebo Airbnb, čím získava predajné kanály, ktoré by sám nepostavil.
K tomu tím pripravil tri cenové alternatívy platenej kampane na Facebooku a Instagrame s odhadom preklikov a unikátnych návštevníkov pre každú. To je užitočné, pretože súčasná návštevnosť webu sa podľa ich odhadu pohybuje na úrovni 20 až 40 návštevníkov mesačne. Čím viac ľudí sa na platformu dostane, tým reálnejší odbyt pre farmárov vie priniesť.
Na úrovni komunity navrhol nástroje, ktoré zvládne aj farmár bez digitálnych zručností: QR kód odkazujúci na jeho profil, umiestnený na stánku alebo priamo na farme, a vernostné kartičky s odmenou za opakovaný nákup.
Tím zároveň nehľadal monetizáciu tam, kde nepatrí. BROZ je nezisková organizácia a platforma nemá ambíciu generovať zisk. Prevádzka zostáva financovaná z grantov a dobrovoľných príspevkov. Ekonomická hodnota vzniká na strane členov komunity, nie na strane prevádzkovateľa. Počas Hackathonu vznikol aj klikateľný prototyp.
Platforma potravinovej pomoci: čo bude, keď skončí eurofondový projekt
Tím: Peter Šišovský, Simona Mäsiarová, Jana Kortišová
Mentoring: Martina Machánková
Na Slovensku je každý šiesty obyvateľ ohrozený chudobou alebo sociálnym vylúčením. Ročne pritom skončí v koši takmer 530-tisíc ton jedla, z tretiny tohto množstva by sa dokázalo najesť pol milióna ľudí. Platforma potravinovej pomoci Slovensko buduje systém potravinových bánk, ktorý tieto dve čísla spája - veľkí hráči (napríklad obchodné reťazce) môžu darovať jedlo, ktoré sa dostane k ľuďom v núdzi. Národný projekt REDIPOM, cez ktorý je projekt financovaný z EÚ, sa končí v roku 2028. Otázka zadania preto bola ako udržať túto infraštruktúru následne, aby granty boli doplnkovým zdrojom, nie základom modelu.
Lifbee tím vymyslel finančnú kalkulačku ako nástroj, ktorý modeluje, koľko musí jedna potravinová lokalita (s vopred odhadovanými ročnými prevádzkovými nákladmi) vygenerovať vlastných príjmov a úspor, aby fungovala udržateľne bez donorov.
Identifikoval sedem typov zdrojov a rozdelil ich podľa predvídateľnosti na fixné príjmy (vstupný poplatok klientov, ročné členské partnerských organizácií), sezónne príjmy (workshopy a kurzy pre verejnosť) a iné príjmy vrátane poplatku producentov za odber potravín - teda za službu, ktorá im nahrádza platenú likvidáciu. Následne to porovnal s nákladmi, ktoré potravinové banky majú (pracovné miesta pre sociálne znevýhodnené osoby, dobrovoľníci, redistribúcia,..).
Kalkulačka počíta štyri scenáre - nulový, optimistický, pesimistický a realistický. Pozerá sa na to, aký objem služieb a pri akom percente spoluúčasti klientov by potravinová banka musela generovať, aby dokázala pokryť konkrétne percento svojich nákladov (pri pesimistickom scenári rozdiel musia vykryť dary a granty, pri optimistickom sa dokážu tvoriť aj finančné rezervy na rozvoj ďalších lokalít). Kalkulačka funguje ako interaktívny nástroj pre organizáciu, kde si vedia meniť jednotlivé parametre a simulovať rozsah aktivít, príjmov aj výdavkov.
Za najužitočnejšiu časť výstupu považujeme analýzu citlivosti. Zmena vstupného poplatku o 0,50 € mení výsledok o štvrtinu celého rozpočtu lokality. Zvýšenie účasti na platení o desať percentuálnych bodov prinesie desiatky tisíc eur. Vedenie PPPS (Platforma potravinovej pomoci Slovensko) tak vie, ktorá páka je najcitlivejšia a zároveň má argument, prečo pri nej treba zachovať sociálnu výnimku pre najzraniteľnejších.
Tím k tomu pripravil odhad trhu (74 381 potenciálnych príjemcov na Slovensku, približne 7 438 na jednu lokalitu) a benchmarky zo zahraničia - francúzsky ANDES, ktorý stojí na zákone Garot z roku 2016 ukladajúcom veľkým reťazcom povinnosť darovať nepredané potraviny, dánske Too Good To Go, írsky FoodCloud a britský Community Shop.
Čo z toho všetkého vyplýva
Štyri tímy, štyri odlišné výstupy a jedna spoločná vlastnosť. Vo všetkých štyroch prípadoch sa riešenie opiera o číslo, ktoré si tím musel nájsť sám: poplatok za tonu na skládke, návštevnosť webu, cena za preklik, citlivosť rozpočtu na pol eura vstupného. Bez nich by to boli dobré nápady. S nimi sú to podklady, s ktorými sa dá ísť na zastupiteľstvo alebo za donorom.
Ďakujeme VÚB banke za to, že do Hackathonu priniesla témy, ktoré vedia inšpirovať organizácie, pre ktoré boli výstupy vypracované. Konkrétne pre ochranárske združenie BROZ a program Krajina živá a pre Platformu potravinovej pomoci Slovensko. Ďakujeme tiež Qikbuild za podporu tímu, ktorý pracoval na interaktívnej mape pre farmárov.
Použité zdroje:
https://my.sme.sk/trencin/c/koniec-neporiadku-pri-kontajneroch-myjava-spusta-vystavbu-novych-stojisk
Komentáre