Rozhovor s CEO globálnej CRO SanaClis o vzdelávaní, pandémii a príležitostiach v biotechnológiách

Ako ľudstvo sa neustále snažíme zlepšovať a napredovať, aby sme mohli viesť plnohodnotný život prežitý v zdraví. Včasná prevencia a diagnostika vie zachrániť tisícky životov. Kvalita našich životov a zdravotného systému počas pandémie prechádza veľkou skúškou a testujeme limity svojich možností. Pandémie tu s nami boli od nepamäti a všetky majú rovnaký charakter, a to šírenie infekčných chorôb rýchlosťou, ktorá im umožňuje presah do všetkých obývaných kontinentov a štátov. S prichádzajúcou globalizáciou, lacným cestovaním, novými možnosťami zvyšujúcimi komfort a dosahovaním nových horizontov dávame priestor tiež šíreniu chorôb a vzniku pandémií. Zmluvná výskumná spoločnosť SanaClis je jedným z patrónov MedTech Labu Lifbee Academy pre ročník 2021/2022. S patrónmi labov tento rok prinášame stále aktuálnu tému projektovej časti a to “Systémy prevencie globálnych pandémií prostredníctvom biotechnológií”. Patróni MedTech Labu podporujú mladých profesionálov z rôznych profesijných oblastí, ktorí v Lifbee spojili sily a prostredníctvom tímovej spolupráce intenzívne pracujú na riešení konkrétnych problémov, ktoré pociťujú stakeholderi v tejto oblasti.


V rozhovore so CEO spoločnosti SanaClis Alexandrom Fetkovským vám prinášame jeho pohľad na zapojenie do podpory mladých inovátorov, jeho pohľad na vzdelávanie a príležitosti v oblasti Life Sciences.


Alexander Fetkovský - CEO spoločnosti SanaClis
Alexander Fetkovský - CEO spoločnosti SanaClis, Zdroj: SanaClis

Podarilo sa Vám na Slovensku vybudovať multimiliónovú globálnu firmu, ktorá pomáha rásť projektom v oblasti Life Sciences prostredníctvom komplexného zabezpečenia služieb okolo klinických štúdií. V čom je rozdiel medzi biznisom v oblasti Life Sciences oproti bežnému biznisu a aký veľký dopad na životy ľudí môžu mať úspechy v tejto oblasti?


Alexander Fetkovský: Každý úspech v tejto oblasti má absolútne dopady. Life Science a Healthcare priamo ovplyvňujú nielen zdravie, ale aj kvalitu života ľudí. Prostredie, v ktorom sa hýbe náš biznis je najregulovanejšie na svete a to práve z toho dôvodu, aby sa pacienti dostávali k liekom, ktoré sú účinné a aj dostatočne bezpečné. Z tohto dôvodu máme regulátorov ako je ŠÚKL na Slovensku, EMA v Európskej únii a FDA v USA, ktorí sa zaoberajú bezpečnosťou a účinnosťou liečiv, iba tak sa môžu dostať na trh. Porovnávať to s iným biznisom je dosť ťažká úloha. Úprimne si myslím, že každý biznis, keď ho človek robí správne, je náročný. Nedovolím si komentovať iné biznisy. Takže asi toľko.


Aké príležitosti prináša budúcnosť v oblasti zdravia? Akú úlohu podľa vás budú zohrávať Life Sciences?


Alexander Fetkovský: Veľmi dobrá otázka. Trendy vplyvu biotechnologických firiem je vidno už dnes. Možno u nás v biznise je ich vidieť viac ako pre bežného pacienta, nakoľko sa stále hýbeme v klinickom výskume. To, čo my dnes vidíme pri svojej práci, bude viditeľné pre bežného pacienta v horizonte piatich až desiatich rokov. Vplyv technologických firiem je značný a celé odvetvie sa hýbe k takzvanej personalizovanej medicíne. V praxi to znamená, že liečivo sa vytvára pre konkrétneho pacienta a to je tá najväčšia kontribúcia biotechnologických firiem. Biotechnologické firmy sa zameriavajú na konkrétny segment, ktorý sa stará o konkrétneho pacienta a presne pre konkrétneho pacienta sa vyrába život zachraňujúca alebo zlepšujúca terapia v závislosti od choroby. Problém týchto terapií spočíva vo finančnej náročnosti. V súčasnosti je výrobca personalizovaného liečiva väčšinou z Ameriky, tam sú najďalej, čo sa týka inovatívnosti. Keď sa pacient nachádza mimo Ameriky, povedzme v Európe, tak už len logistika s tým spojená je veľmi náročná a zložitá. Najprv je potrebné dostať pacientske vzorky k výrobcovi, na základe nich sa potom vyrobí konkrétne liečivo a zas sa musí dostať liečivo naspäť k pacientovi. Bavíme sa o špecializovanej preprave, ktorá sa deje väčšinou pri kryo teplotách. Veľmi často sa stáva, že vzorky a liečivá cestujú súkromným lietadlom, číže to sa bavíme o státisícových cenách za liečivo.



Sídlo spoločnosti SanaClis v Bratislave
Sídlo spoločnosti SanaClis v Bratislave, Zdroj: Lifbee

Hovorili ste, že USA je v tomto smere zatiaľ najďalej, sú nejaké náznaky toho, že aj v našom regióne vznikajú centrá, ktoré dokážu riešiť tento druh personalizovanej medicíny, alebo je to hudba ďalekej budúcnosti?


Alexander Fetkovský: Náš zdravotný systém je úplne iný ako väčšina zdravotných systémov v Európskej únii. Je to pozostatok systémov, ktoré sme tu mali v minulosti. U nás je to veľmi centralizované, keď má pacient nejaký problém, väčšinou je poslaný k špecialistovi. Máme napríklad Národný onkologický ústav, ktorý je lokalizovaný na niekoľkých miestach na Slovensku, aby mal pacient dostupné služby. Rovnako to platí pre kardiovaskulárne ochorenia. Vysoko špecializované nemocnice vedia poskytnúť špecializovanú starostlivosť týmto pacientom, kdežto v Západnej Európe alebo v Európskej únii je to trošku komplikovanejšie. Je to viac rozdrobené, fragmentované a v Amerike úplne rozdrobené. Potenciálne práve centricita, ktorá u je u nás, dáva väčšie šance pacientovi. V tejto chvíli je to hudbou budúcnosti, ale personalizovaná medicína zatiaľ funguje iba v rámci klinických štúdií. Na Slovensku sú také miesta, ktoré majú potenciál a vedia byť “plug-and-play” miestami pre takéto terapie. Slabinou týchto miest je, že niektoré klinické štúdie a potom neskôr bežná terapeutická prax, vyžadujú takzvané clean rooms - sterilné miestnosti. Tie sa používajú na prípravu a podávanie lieku. Clean rooms u nás ešte nie sú všade dostupné. Vnímam, že na tomto treba zapracovať.


Ako na tom stojí Stredná Európa v porovnaní s ostatkom sveta v oblasti klinických štúdií?


Alexander Fetkovský: Keď sa pozrieme na porovnania Slovensko, EÚ, Amerika, v rámci nášho biznisu je najväčší trh USA. Potom je to Západná Európa a tretí najväčší trh na svete je Stredná a Východná Európa. Keď pozrieme hlbšie, dôležitou metrikou je Country reputation Index (CRI). CRI nám hovorí o tom, akú reputáciu má krajina z hľadiska počtu klinických štúdií na počet obyvateľov zadaných medzinárodnými spoločnosťami. V globálnej škále je CRI najvyšší v krajinách ako Maďarsko, Česko. Slovensko tiež prekračuje sto percent podľa benchmarku (porovnania) oproti vybranému trhu, ako napríklad americký trh.


Prečo by globálna farma firma investovala do nejakej krajiny a do výskumu a vývoja v danej krajine? Prečo by investovala do klinickej štúdie viac peňazí ako môže potenciálne získať na predajoch liečiva/terapie na danom trhu?


Alexander Fetkovský: Práve preto, že to prostredie danej krajiny je dostatočne dobré z hľadiska kvality klinických štúdií. To zahŕňa aj kvalitu doktorov a iných pracovníkov podieľajúcich sa na klinickej štúdii a plus navyše je tu dostupný pacient. To sa vraciame k centralizácii, alebo centricite. Toto sú benefity, ktoré Slovensko v tejto chvíli má, čo je výborné. Otázkou je, do akej miery dokáže Slovensko z toho profitovať, čo vnímam ako najväčší problém. Áno, určite sú tu aj biotechnologické firmy, najznámejšia je Axon, ktoré majú veľmi nádejný výskum. Sú pomerne dosť ďaleko, ale to je výnimka potvrdzujúca pravidlo. Výskum stojí šialené peniaze. Na Slovensku stále chýba podhubie zo strany financií - chýbajú investori a podpora štátu. A to vrátane podpory v podobe daňového zvýhodnenia firiem, ktoré prinášajú inovatívne klinické štúdie na Slovensko, nie len tých firiem, ktoré vyvíjajú vlastné inovatívne produkty. Štát ešte stále nepochopil, že veda, výskum a vývoj dokážu dať pridanú hodnotu celej spoločnosti. Akonáhle sa niečo podarí, kapitál sa sem vracia. A v tom momente ako sa vracia, tak zase kapitál expanduje. Nehovoriac o benefitoch v zdravotníctve. V Amerike každý Venture Capital fond alebo Private Equity majú minimálne nejakú subdivíziu, ktorá sa špecializuje na Life Sciences, alebo na healthcare konkrétne. Teraz je vidno progres takýchto finančných inštitúcii v Západnej Európe a celkovo v EU. Mňa osobne prekvapuje, že na Slovensku to nie je vidno. Je tu pár Private Equity fondov alebo VC fondov, ktoré idú a investujú do niečoho, čo je už hotové a nemá takú maržovosť. Lokálni investori by mali skôr rozmýšľať iným spôsobom: ”tu ma investícia na začiatku stojí povedzme viac ako niečo, čo je hotové, ale na druhú stranu potenciál návratnosti je oveľa väčší.” Toto keď sa zmení, alebo keď to štát začne podporovať, napríklad daňovými benefitmi, alebo priamymi investíciami, veľa vecí sa zmení pozitívnym smerom.


Aký je váš pohľad na potrebu vzdelávania v oblasti Life Sciences? Sme na už spomínané príležitosti pripravení? Prečo ste sa rozhodli zapojiť do podpory rozvoja mladých talentov a inovátorov v našom regióne?


Alexander Fetkovský: Mne je ťažko povedať ako vyzerá školstvo v tejto chvíli. Z môjho pohľadu školstvo, zdravotníctvo a zdravé financie sú tri základné piliere, v ktorejkoľvek zdravej spoločnosti. Akonáhle budeme vedieť produkovať dobrých študentov, ktorí sa dokážu uplatniť na poli práce, tak budeme vedieť produkovať aj lepšie R&D (výskum a vývoj). Sú to súvisiace nádoby a na konci dňa bude benefitovať pacient. Každý z nás je v nejakej forme pacient. Zdravie a vzdelanie sú dve najdôležitejšie veci ovplyvňujúce kvalitu života. Mal som raz úžasný zážitok dobre fungujúceho vzdelávania. Raz ma pozvali na jednu americkú univerzitu robiť prednášku pre študentov. Bol som v absolútnom úžase z interakcie medzi študentmi a profesorom, čo v Európe nebolo tak bežné. Možno, že sa to už zmenilo, neviem to povedať. Bol to naozaj “crossfire” medzi študentmi a profesorom, challengovanie a zároveň podpora jeden druhého. Učili študentov myslieť, hýbať sa ďalej a to bolo fantastické. Profesor dokázal študentov vtiahnúť do diskusie, ktorá bola už dávno po oficiálnej časti. Sedeli sme v reštaurácii s profesorom na pive a študáci sa tam pripojili, lebo to je jediná krčma v kampuse, kde sa dá ísť na točené pivo. Mali sme okolo seba za chvíľu asi 100 ľudí a diskutovali sme, až kým nás nevymietli von. Ale bolo to fantastické, vidieť interakciu a záujem študentov. Keď niečo takéto budeme vedieť robiť na Slovensku, tak si myslím, že aj študenti budú mať motiváciu a nájdu si vzťah k vede a poznaniu. Pokiaľ to človeka bude napĺňať, tak to bude robiť dobre. Takže to si myslím, že bol jeden z dôvodov prečo sme sa rozhodli podporiť aj vašu iniciatívu (Lifbee Academy). Najpodstatnejšie je, že študenti sa majú záujem niekam posunúť. To oceňujem a podporujem. Optimálny scenár je, že z toho vyťažia čo najviac a prídu na trh s projektami, do ktorých má zmysel investovať. My sme veľký fanúšikovia toho, čo robíte a preto sme to podporili.


Vašimi klientmi sú aj mladé inovatívne Life Siences startupy. Viete uviesť príklad úspešnej spolupráce v tomto segmente? V čom je takáto spolupráca iná a čo pre vás znamená kvalitná spolupráca v tejto oblasti?


Alexander Fetkovský: Ťažká otázka. Našou korporátnou kultúrou je, že nerobíme rozdiely medzi tým, či je klient veľký alebo malý. Myslíme si, že každý klient si zaslúži rovnaký level pozornosti, starostlivosti a servisu. Faktom je, že nové biotechnologické firmy a práve tie mladé, ktoré majú limitované financovanie, majú menej zdrojov, zároveň potrebujú väčšiu starostlivosť. Treba ich viac navigovať. Na druhej strane, neznamená to, že je to ťažší klient. Ideálna a kvalitná spolupráca je, keď práve takýto klient je schopný reagovať na spätnú väzbu. Potom je práca s takýmto klientom ešte jednoduchšia. Pri veľkých spoločnostiach, kde je všetko nalinkované a za každý úsek práce je zodpovedný niekto iný, často mnohé veci a procesy trvajú dlhšie. Mladé biotech firmy majú drive a odhodlanie a v tom je to iné. Často sú vo firme dvaja - CEO, CFO a majú za sebou rizikový investičný fond, ktorý to celé financuje a potrebujú outsourcovať prakticky všetko. CEO má “helikoptérový pohľad” (nadhľad zhora), rozumie celému projektu a CFO je tam za ten Venture Capital. V momente ako nastane dobrá chémia s takým klientom, a klient pochopí, že toto je tá správna cesta, reagovať na spätnú väzbu, tak to je úplne najjednoduchšia spolupráca. To ma najviac napĺňa, keď sa podarí dosiahnúť niečo spoločne a naša kontribúcia k celému projektu bola zásadná. To je ten druh spolupráce, na ktorom sa mne najviac páči pracovať. Na druhej strane sú aj veľkí klienti, ktorí majú síce nalinkované všetko, ale napriek tomu sú ochotní robiť veci inak. Keď sa s nami spoznali, zistili, že ak nám dali dôveru a my sme veci urobili inak, tak to bolo rýchlejšie. Po tejto skúsenosti začali meniť veci a reagovať na náš feedback ešte viac. Tiež sme mali jeden projekt, ktorý bol zhodou okolností pre Európsku komisiu. Oni mali svoju predstavu, na ktorej trvali. My sme od začiatku tvrdili, že takto to nepôjde, lebo nedosiahneme stanovený cieľ z pohľadu naberania dostatočného množstva subjektov. Išlo o vakcínu, boli to dobrovoľníci a išlo o komplexnú vec. Cítili sme veľkú zodpovednosť za projekt a preto sme im navrhli nasledovné - "Na svoje náklady otvoríme záložné miesta, a keď ich nebudete potrebovať je to naša strata a keď ich budete potrebovať, tak nám ich zaplatíte dvojnásobne". Naše odhodlanie prevziať riziko ich nakoniec presvedčilo a na medzinárodnej konferencii vedúci programu v rámci Europskej komisie otvorene priznal, že bez nášho návrhu by pravdepodobne projekt zlyhal. Menovite sa poďakoval a vyzdvihol našu spoluprácu.



Medzinárodné ocenenia spoločnosti SanaClis
Medzinárodné ocenenia spoločnosti SanaClis, Zdroj: Lifbee


Spoločne sme vybrali tému pre tento ročník MedTech Labu “Systémy prevencie globálnych pandémií prostredníctvom biotechnológií”. Jedným zo zámerov témy, na ktorej pracujú naši študenti je aj edukovať verejnosť o tom, že svet v oblasti globálnej mobility sa výrazne zmenil, súčasná pandémia je symptómom tejto zmeny. Ako sa zmenil svet? Ako nás nové prístupy v oblasti liečiv, prevencie, diagnostiky, hygieny, ale aj systémov organizácie globálneho zdravia môžu pripraviť na tento nový svet a byť odolnými? Kde vidíte príležitosti na zlepšenie?


Alexander Fetkovský: Teraz pôjde o môj osobný názor a to, čo poviem sa asi nebude páčiť všetkým. Z môjho pohľadu, to prečo máme pandémiu v takýchto obludných rozmeroch, má svoj dôvod. A teraz nehovorím o pôvodcovi, ale o tom, kto má na starosti monitoring celého tohto procesu a to je WHO (Svetová zdravotnícka organizácia). Ešte v januári, keď sme všetci z brandže, ale už aj laici evidovali problém, tak vo WHO ho odmietali uznať. Neuznali Covid-19 ako pandémiu, ďalej sa lietalo a ďalej sa vírus šíril. Prioritne to vnímam ako najväčší fail Svetovej zdravotníckej organizácie. Pre mňa je absolútnym prekvapením, že takí ľudia môžu ďalej fungovať na svojich miestach. Ja im pripisujem najväčšiu zodpovednosť za to, aké obludné rozmery nabrala táto pandémia. Tým nechcem spochybniť veľa kvalitných vecí, ktoré historicky urobili, ale hovorím o tom, ako to podcenili. Riešením problému pandémií je zdokonalenie monitorovacích aktivít a odvaha robiť rozhodnutia, ktoré môžu nejakým spôsobom obmedziť pohodlie a biznis ktoréhokoľvek z nás spojený s medzinárodnou leteckou dopravou. Čím dlhšie s týmto budeme existovať, tak tým dlhšie budeme obmedzení. To je jedna vec, monitoring by mal byť dokonalejší, jasný a nemal by o tom rozhodovať niekto v štýle: ”no ešte počkáme, nepočkáme.” Malo by to byť automatizované a transparentne povedané, že tu sú hranice, ktoré sme prekročili. Tam nieje možnosť nejakého subjektívneho rozhodovania, tam musí byť jasný plán. To je môj názor. Čo sa týka prevencie, môžeme sa baviť o monitoringu odpadových vôd, to sa v niektorých krajinách robí. Rovnako dôležitá je edukácia. Myslím si, že teraz je na ňu lepší čas ako kedykoľvek predtým. Sami vidíme, čo sa deje. Ľudia sú unavení z celej dvojročnej pandémie, ktorá neodíde zajtra a stále tu nejakým spôsobom bude, lebo zaočkovanosť je nízka. Ďalej sú ľudia, ktorí vedome porušujú stanovené pravidlá a ja ich chápem. Sú unavení a dajú si napríklad dole rúško. Musíme si nájsť spôsob, ako tomu predchádzať do budúcna, aby sme to nezažívali po celý zvyšok života. Medicína v súvislosti s Covid-19 sa vyvíja šialene rýchlym tempom. Na jednej strane to ľudia vnímajú super, na druhej strane to druhá polovica populácie vníma akoby to boli urobené nekvalitne. To nie je celkom pravda. Technologické platformy, na ktorých vznikli vakcíny alebo liečivá, tu boli dávno pred nami. mRNA technológia rozpracovaná Biontechom alebo Modernou je vyvíjaná už niekoľko rokov. Ide o technológiu s univerzálnejším použitím. Z pohľadu týchto firiem to bola iba “plug-and-play” aplikácia technológie v súvislosti s vírusom SARS-CoV-2. Čo sa týka liečiv, áno, tiež sa robia v zrýchlenom režime. Vo veľkej miere je to zásluha regulačných úradov, ktoré za normálnych okolností nepostupujú zrýchleným review, lebo na to nie je dôvod a evolučný tlak. Data sety, ktoré produkuje štúdia, v tomto prípade zrýchleného review dostávajú skôr. Postupne dostávajú rôzne dáta, na ktoré postupne a paralelne robia review a na základe toho ďalej rozhodujú. Naproti tomu pri štandardnom postupe dostanú celý data set na konci štúdie a čaká sa do konca, kým sa skončí štúdia. V prípade nového paralelného režimu sa dáta posúvajú hneď a postupne sa tým pádom dá celý proces zásadne zrýchliť. Nie je to tak, že by niekto použil skratku. Skratka vznikla zefektívnením byrokratického procesu. To je celý rozdiel.

Ďakujeme Alexander za to, že ste si našli na nás čas a predstavili nám SanaClis priamo vo vašom sídle. Prajeme veľa ďalších úspechov.